Musings - Druzstvo, Stavek, Strihanie Vlasov etc.

Musings - Druzstvo, Stavek, Strihanie Vlasov etc.

Prechádzala som si pred chvíľkou posty na blogu od jeho vzniku a prišla na nasledovnú vec - posledných pár článkov je vlastne iba o tom prečo nepíšem a aké rôzne nešpecifikované osobné strasti a bullshity prežívam. A aké víno popri týchto hlbokých a dešperátnych meditáciach pijem. Vskutku zábavné a informatívne čítanie, však že. Plus, je trošku oxymorón písať o tom prečo človek nepíše. Ale vidíte - robím to zase! Blúdny kruh. 

Tento verejný priestor som založila aby to bol v podstate taký denník. O tom čo zažívam s vínom. Takých zážitkov bola veľká kopa predtým než tento priestor vznikol, veľká kopa prežitá v tichosti a bez zverejňovania. Písanie ale pre mňa vždy bolo formou terapie takže asi tak nejak prirodzene vznikla túžba sa podeliť s ľudmi ktorých to bude zaujímať. Ak by nejaký boli :-) V čase založenia tohto online priestoru v Januári som sa freshly spamätávala z po dlhej dobe hlboko zlomeného srdca (čauko cauko verný čitateľ), takže namiesto toho aby som to riešila tak ako každá súdna klišé millenial - prejedanie sa, víno, veľa jógy a opakovania všetkým že jasné som v pohode - som sa rozhodla s plnou silou vrhnúť do takéhoto mini side projektu popri mojich iných mnohopočetných aktivitách. Ale ako zisťujem, ťažko sa mi už píše o víne bez toho aby som písala o iných témach, osobných aj menej osobných. Víno (mi) proste nestačí. Whaaaat?! Kto by bol povedal, že zrovna ja v živote vypustím z úst takúto priam škandalóznu vetu. 

Toto uvedomenie si je ale v ostrom (opäť jemne protirečiacom si) konflikte s tým, že vlastne zisťujem, že neviem či sa chcem deliť o svoj živoť. A little late to the party, am I right. Svojim spôsobom sa mi páči, že tento vinársky svet je taký mikro kozmos v kontexte môjho života. Ako taká mikro bublinka ktorá putuje po poháriku šumivého a na vrchu.. praskne. Páči sa mi, že málo ľudí vlastne vie čím sa živím, čo robím. Kto som obrazne povedané. Pretože víno je toho iba malinká súčasť a nie, nie je to disciplína ktorej by som sa chcela venovať full time. Chvílu ma táto téma vnútorne živila - víno je tak super! prečo to nerobím stále? - no postupne vo mne za tento pol rok dozrel fakt, že iné veci, ľudi a témy su prioritnejšie. A že moja pečeň je unavená, ale k tomu sa ešte dostanem. Diskvalifikuje ma to na to aby som sa ale k téme vyjadrovala? Víno a svet okolo neho úprimne milujem a myslím si, že združuje skvelých ľudí a je výbornou bránou k tomu sa zamýšlať nad inými vecami v živote pretože prelínajúcich sa dôležitých súvislostí - udržateľnosť, tvrdá práca, vášeň atď - je neúrekom. Možno si to niekto bude myslieť, že keď s ním nerobím tak do toho nemám veľa čo kecať ale.. asi mi to začína byť jedno. Kedysi som robila, už nechcem. Počula som v kuolároch, že sa tomu hovorí nadhľad.

Zároveň mi ale príde také blerg skackať a tancovať na Instagrame s flašou vína v ruke - a verte mi, že je málo vecí ktoré by som robila radšej - keď sa na to necítim. Stále mrnčať je tiež také trošku blerg (long live Liz Lemon) tak som si dala taký mini detox od Instagramu ktorý je jediná sociálna sieť ktorú používam (Twitter, I tried giving you a chance but I just don't fucking understand how you work) a takisto detox od vína ako takého. Detox mi vydržal týždeň, no prerušila som ho okrem iného kvôli degustácií u Tibora Melecského takže for those who know, you know. Degustácia je ale za nami a ja v detoxe idem ďalej pokračovať. Potrebujem si prečistiť hlavu a budiť sa bez pocitov oťapenosťi bude tiež fajn.

Rozhodla som sa preto, že už nebudem písať o tom prečo nepíšem, o tom prečo píšem a budem proste len písať. O hocičom (okrem tém spomínaných v predošlej vete, hihi) a hocikom uznám za vhodné a bude mi to robiť radosť. Verejný prísľub sebe samej! Lebo o tom toto malo byť - aby som sa z toho tešila a nie aby ma to zaťažovalo. No tak to býva s premotivovanými ľudmi - všetkého veľa, najradšej hneď a najlepšie v najperfektnejšej podobe ako sa dá. Ale ako zisťujem už posledných 24 rokov (oh snaappp personal reveal) to sa nedá a tak na seba prestávam tlačiť a tých pätstotisíc nápadov na články, rozhovory a život sám si odkladám a postupne.

IMG_4554.JPG

So what's newwww? Ako sa všetcí máte? Mňa zaujali nasledovné veci a myšlienky za posledných pár týždňov: 

  • Detox - po poslednom Družstve vo Forbidden Spot ktoré bolo moje prvé a bolo skvelé som na druhý deň bola presvedčená o tom, že umriem. Moja kocovina dosiahla historicky dramatických levelov (čo je čo povedať kedže každý kto ma pozná vie že si rada vypijem a podľa trefného článku člena Družstva Jána Čerovského nie som jediná) a moje spomienky na konverzácie s účestníkmi zájezdu dramaticky mlhavé. Čo zamrzí, keď si človek vezme s kým všetkým sa rozprával - viz foto hore kde moje jediné spomienky sa viažu na to, že som Markovi povedala asi 10 krát, že je skvelý a dozvedela sa, že Morava je okrem iného aj rieka v Srbsku. Rozhodla som sa preto si po dlhšej dobe dopriať taký ozajstný detox - nie taký ktorý bude trvať 24 hodín že jo. Keď sa človek nestará o samého seba, tak ako sa chce starať o druhých! Však že. Takže no wine, ale prekvapujúco no pain. Moje telo a hlavne myseľ to znášajú úplne v pohode a som odhodlaná v detoxe pokračovať až do vinného festivalu Label Grand, a vlastne ďalšieho Družstva!, vo Viedni víkend 2-4. Decembra. Ale keby aj nie, myslím, že také zvolnenie tempa prospeje každému, obzvlášť v týchto zimných hibernujúcich časoch. Tak ako sa hovorí, radšej knihu! 
IMG_5805.JPG
PYTF4246.jpg
  • Richard Stávek - Hneď deň po Družstve som fičala na Chateau Herálec kde som spoločne s ním a mojim najlepším kamarátom/bývalým priateľom Standom, momentálnym F&B, zorganizovala degustáciu Richardovho portfólia pre čašníkov a šéfkuchára. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé a podnetné - obzvlášť porovnávanie starších ročníkov s tými novšími a ochutnanie jeho farmárskej produkcie to nazvime vrátane úžasných mladých orechov v sladkom náleve a tzv. magickej redukcie zvanej Sapa. A to aj napriek tomu, že som v podstate fičala na troch mozgových bunkách kvôli večierku predtým. Teším sa, pretože chceme so Standom vytvoriť sub-edíciu miestnej vinnej karty zameranej iba na lokálne prírodné vína. Bude to opäť krok vpred. Jupííí! Richardovi opäť veľká vďaka.
NVQZ9120.jpg
  •  Behanie, literatúra a láska - Po viac ako mesačnej prestávke som minulý týždeň opäť začala behať! A veľmi sa z toho teším. Prestávka bola dôsledkom choroby - lenivosti - odmietnutia zmierenia sa s tým, že som prišla o bežeckého parťáka a faktu, že je už príliš veľká zima vonku. Zvyknem behať zásadne vonku, bežiaci pás neznášam, no zároveň nie som typ ktorý by v Novembri vonku pobehoval v šortkách lebo 'pri športe sa človek zahreje'. No thanks. Vždy mi stuhnú nohy a cítim sa ako bežiaci cencúľ. Minulý ťýždeň som ale dostala veľmi zaujímavú knižku s titulom "What I Talk About When I Talk About Running" od Haruki Murakamiho. Je to taký mix osobného memoiru, poznatkov o behaní a o živote. Zistila som, že Murakami už viac ako 20 rokov beháva v podstate každý deň. Knižka je nádherná - nenásilná, plná poznatkov o tom čo sa človek naučí sám o sebe keď beží a je sám so svojimi myšlienkami, ako ho to naučí disciplíne a zároveň slobode. Dve vety ktoré stoja za zmienku a veľmi sa mi páčia sú "Emotional hurt is the price a person has to pay in order to be independent" a "If I used being busy as an excuse not to run, I'd never run again." Odporúčam každému, aj keď by ste beh hneď neznášali. Motivovaná touto teóriou som sa rozhodla ju uviesť opäť do praxe a nesmútiť - dokonca som bola pri Dunaji jeden večer - a ten pocit je na nezaplatenie. Treba sa hýbať, ináč duša bude strnulá. A v mojom prípade aj telo pribraté. 
  • Vášeň a strihanie vlasov - Veľmi sa mi páči toto TED video ktoré hovorí o tom, prečo zameranie na niečo čo by som zhrnula ako 'venujte sa iba tomu čo vás baví a pre čo prechovávate veľkú vášeň' možno nie je úplne správne uchopená. Určite si myslím, že by človek mal venovať svoj čas aktivitám ktoré ho napĺňajú a ktoré má rád. No človek nie vždy vie čo presne to je, v akej forme by sa to mohlo robiť alebo uskutočňovať a je to podľa mňa proces ktorý sa stále vyvíja. Tlak, že treba robiť iba to čo vás baví ináč je to strata času a neproduktívne/nesprávne pre dušu podľa mňa nie je správny. Je to ako s výberom zamerania na vysokej škole. Málo ľudí vie aký typ realnej profesie by chcelo robiť keď si vyberajú odbor a aj tak to často býva tak, že človek mieni, život mení. Prečo by ľudia mali hneď vedieť čo presne ich to baví a čo nie v práci? Neexistuje podľa mňa lepší spôsobom ako skúšať, skúšať a skúšať - zapájať sa do rôznych aktivít, skúšať všetko čo vás zaujíma no popritom sa nebáť pracovať, prekonávať prekážky a vystavovať sa aj nepríjmenejším sitáciam. Práve v takých človek totižto pochopí ako sa cíti. Nie úplne súvisaco, ja mám napríklad vášeň pre strihanie si vlastných vlasov - vždy tak cca raz za rok, rok a pol siahnem po manikúrových nožničkách keď mám depku a odstrihnem si pol hlavy obrazne povedané. Ďalšia forma veľmi dospeláckej a stabilnej terapie, moja mamina je toho "obrovským fanúšikom" napríklad. Tentokrát je výsledok jednodznačne najpunkovo kreatívnejší z tvorby doposiaľ a som zvedavá ako sa tým bude vyrovnávať moje okolie :-) Ale fuck it - sú to len vlasy a ja sa ako vždy cítim rebelantsky oslobodená. Rock and roll baby. 
  • Strekov!  - Bola som na výlete! Prvý krát v Strekove (a hneď aj k Tiborovi Melecskemu sa išlo, báseň) a Rúbani a bolo to veľmi príjemné. Výlet bol zorganizovaný pod taktovkou chalanov Peťa a Mira z blogu/projektu Plný Pohár, bolo to podnetné, príjemné a super zorganizované. Viac keď dojdu fotky od Peťa, ja som (prekvapujúco) pila viac víno ako fotila. 
  • Donald Trump a syndróm kolektívnej beznádeje - Celé volby som sledovala veľmi pozorne a svojim spôsobom ma to vôbec neprekvapilo. Ľudia sú frustrovaní, sklamaní a chcú zmenu. Na druhej strane ma to úprimne zasiahlo - bola som smutná a zdrvená, že človek ktorý je tak netolerantný, hulvátsky a bez rešpektu to "dotiahol tak ďaleko". Čas ukáže a možno nás Donald všetkých pozitívne prekvapí, nezostáva nám vlastne dúfať v nič iné. No fakt, že takýto hate speak sa rozšíril už aj do pomyselne najväčšej bašty slobody a tolerancie na svete je blerg. Viac sa k tomu asi nedá povedať - bola som úprimne smutná ale už nebudem. Treba sa proste angažovať - hlavne lokálne - a nenechat sa strhnúť negatívnymi emóciami. Jedeme dál. 
  • Dôchodcovia - Tento článok o mladom mužovi ktorí so svojou organizáciou Hurá na výlet usporiadava veľmi finančne dostupné a zaujímavé výlety pre seniorov v Čechách bez akýchkolvek šmejdovských praktík a nútení si niečo kúpiť a zadĺžiť sa ma absolútne chytil za srdce. Leto som z časti strávila starostlivosťou o babku ktorá ma ťažkého Alzheimera a každý človek ktorý venuje nejakú časť svojho času starším ľudom je pre mňa obdivuhodný. 
  • Bar Magazín - V ďalšom decembrovom vydaní budem písať o bublinách! Jupííííí. 

That's all folks, signing off. Obijmam vás všetkých. 

Label Grand Karakterre 5

Label Grand Karakterre 5

Winery Magula with Alice Feiring

Winery Magula with Alice Feiring