Vas Bien, Cuba

Vas Bien, Cuba

Ah, Kuba. Moje očakávania od tejto krajiny a od tohto výletu boli v zásade žiadne - veľa som o tejto zemi okrem toho, že ju miloval Hemingway a že tam žije zakonzervovaný revolucionár Fidel nevedela. Potrebovala som len trochu slnka a lásky po náročnom roku a mala našetrené peniaze tak som počas Vianoc zablúdila na stránku BUBO a bolo vybavené. Plus som sa veľmi tešila na dovolenku kde budem sama aj keď v spoločnosti spoluzájazdníkov. Dobrý kompromis. Netušila som, že tento výlet bude mojou vlastnou mini revolúciou v tom najlepšiom slova zmysle. Vezmite si už len to, že som 16 dní nepila víno a vôbec mi to nevadilo! Everything is possible. 

Na začiatok jednoznačne musím povedať, že BUBO je skvelé a nemajú konkurenciu. Absolútna profesionalita, úprimnosť v tom čo očakávať a kompromis medzi tým čo sa dá zrealizovať a tým čo je čo najdobrodružnejšie a najplnšie čo sa zážitkov týka. Najväčšia pridaná hodnota tohto zájazdu jednoznačne pre mňa spočivala v tom, že sme precestovali v podstate celý ostrov. Trasu sme mali veľmi rozmanitú a v cca nasledovnom poradí - Havana - Pinar del Rio a údolie Vinales - Matanzas a Zátoka svíň - Cienfuegos - Trinidad - Camaguey - Bayamo - Santiago de Cuba - San Pedro de la Roca - Guantanamo - Baracoa - Holguin - Hanabanilla - Santa Clara - Varadero. Uff, som unavená len to čítam! Program bol veľmi intenzívny ale vyvážený a nemenila by som nič. Mohla by som napísať román na tému celého tohto výletu (alebo minimálne pár vtipných poviedok) ale v mene pragmatizmu a zachovania časti spomienok ako svoj osobný poklad sa obmedzím iba na pár (oukej viac ako pár) highlightov. 

 Krásna stena v Ambos Mundos, hotel kde Hemingway žil 7 rokov 

Krásna stena v Ambos Mundos, hotel kde Hemingway žil 7 rokov 

 Colors of Cuba

Havana ako taká je veľmi zvláštne mesto tým, že je to v podstate rozpadajúca sa koloniálna relikvia ktorá ale totálne pulzuje životom. Všade je špina, kusy kameňov z rozpadnutých budov sa vám pletú pod nohy a po uliciach sa tmolia ľudia ktorí vyzerajú, že sa len tak bezcielne potulujú mestom a nemajú toho veľa čo na práci. No robia to s veľkým šarmom a temperamentom. V pozadí všade prítomná salsa/trova/reggaeton zmiešaná so zvukmi starých áut a bicitaxíkov. Môj najsilnejší čuchový vnem z Havany bola jednoznačne kombinácia nafty, cigár a rozpáleného asfaltu. 

Medzi highlighty patrili koncert Buena Vista Social Club, čo aj keď bolo turistické klišé bola bomba a moja prvá z asi milión sals ktoré som si na výlete zatancovala (neviem co je plurál salsy, just roll with it), návšteva v dome miestneho cigarového šmelinára ktorý nám okrem kontrabandu ukázal aj miestné sporo odeté krásky, kávička z okna za pomaly 5 centov ktorá bola sladká ako Kubánci (inú než sladkú kávu pokiaľ si nevyžiadate nedostanete), ukážka tréningu miestnych šuhajov v boxovacej árene, jazda na starých amerických autách (ktoré su ale väčšinou všehochuť súčiastok z celého sveta), obed na Prado vo vynikajúcej reštaurácií a daiquiri v Sloppy Joe's. K rumu sa ešte dostanem ale treba podotknúť, že na to že som v živote rum pred týmto výletom nejak programovo nepila tak sa pil až podozrivo ľahko. Naladiť sa na miestnu alko, v tomto prípade rumovú vlnu mi vždy ide. 

YCCJ8585.jpg

Zastávka v Pinar del Rio a údolí Vinales bola v znamení cigár a pinacolady. Navštívili sme tabakovú továreň, susiareň aj plantáže kde sme sa naučili ako sa oberá tabaková rastlina, aké sú rozdiely medzi jednotlivými listami, ako sa balí cigara (nie nešuľajú sa na stehnách kyprých Kubániek) a ako vlastne skončí v krabičke na predaj. V Kube ako všetko ostatné je to primárne štátny biznis ale šmelinára spoznáš podľa toho aké veľké má brucho a čo má na sebe. Vechslák sa nezaprie. Veľmi super bola návšteva u plantážníka Eddieho ktorý nám ukázal tohtoročnú sušiacu sa úrodu a ubalil nám pred nami svoju vlastnú špeciálnu zmes. Štiplavé ale dobré! Ako život. 

A teraz moja obľúbená téma - bezodná pinacoláda. Princíp je veľmi jednoduchý - dostanete čerstvú kokosovo-ananásovú-mliečnu zmes v pohári bez alkoholu. Následne vám na stôl položia litrovú flašu bieleho rumu, cca tak pre 4-5 ľudí a môžete si dolievať koľko chcete. Fajnšmekera poznáte podľa toho či má drink stále biely alebo už značne priesvitný. Bolo to v y n i k a j ú c e a veľmi konverzačne podnetné. Myslím, že tento all you can drink systém by sa u nás veľmi uchytil. 

 Prvé kúpanie výletu a hneď v Zátoke svíň

Prvé kúpanie výletu a hneď v Zátoke svíň

Trinidad sa niesol v znamení krásnej architektúry, koní a opäť/stále rumu. Okrem obhliadky mesta sme absolvovali návštevu miestnej "krčmy" - na Kube je krčma nádherný, útulný aj keď trochu špinavý priestor kde okrem zelene figuruje vždy aj nejaka miestna kapela ktorá ihneď začne hrať Guantanamera, Besame Mucho alebo vás prekvapia niečim originálnejším. Tu sme mali možnosť ochutnať tzv. Cancháncharu - zmes limetkovej štavy, medu a aguardiente. Aguardiente je v zásade "surový" rum, teda výsledok úplne prvej destilácie cukrovej trstiny, inde po latinskej Amerike sa tomu hovorí aj pisco alebo cachaca. Drink bol lahodný, kubánsky ekvivalent osviežujúceho pohára vody a určite sa ho pokúsim počas tohto leta replikovať aj doma. 

Po dvoch (alebo troch) Cancháncharách sme sa vydali na cca troj hodinovú túru na koňoch po okolitých dedinkách a lesoch. Ak som doteraz na koni jazdiť nevedela tak môj nečakane ne-maňána kubánsky žrebec ma to jednoznačne naučil. Nehovoriac, že na pol ceste sme si len tak btw zaplávali v miestnom rybníčku s vodopádom do ktorého som skočila z cca 6 metrového previsu. Raj na zemi. 

Krátka zastávka v Camaguey pred presunom do Santiaga bola o najsilnejšiom mojite celého výletu (čistý rum s ľadom a mätou v podstate), krásnych kľukatých uličkách ktoré sme spoznali na bicitaxíkoch a umení. V tomto meste bola aj najrozmanitejšia škála pastelových budov z celej Kuby - nádherné kombinácie. 

Konečne dorazíme do Santiaga kde je trochu teplejšie a tým pádom vášnivejšie. Mesto je nádherné a bolo to tu kde Fidel oznámil kubánskemu ľudu, že revolúcia klapla a on sa stáva ich lídrom. Highlighty sú jednoznačne bazilika panny Márie medenej uctievanej miestnym "mixom" kresťanstva a lokálnych prvkov zvanom santería, nádherný biely cintorín kde sú pochované samé dôležité historické figúrky vrátane José Martího a SALSA. Och, salsa. Moji spoluzájazdníci majú minimálne 10 záznamov kde tancujem s random Kubáncami na ulici, v hotelovom bare, na autobusovej zastávke, pri rozkopanej ceste. Ako náhle niekto zbadal, že som sa začala hompálať do rytmu hudby tak ma už ťahali tancovať. A ja som veľmi ochotne išla. Majú v sebe takú živočíšnu energiu z ktorej budem ešte dlho čerpať. 

V tomto meste sme išli na hodinu salsy do miestnej školy kde mám pocit, že som sa okrem sombréra, serpentíny, enchufly a podobných prvkov naučila intenzívnejšie milovať život. Večer sme zavŕšili v miestnej Casa de la Trova kde bol koncert kapely ktorú náš skvelý sprievodca Ivan nazval salsa tsunami - Septeto Santiaguero. Applauso! Bola to ako salsa na speede a doteraz som spotená keď si predstavím koľko sme tancovali. Nekonečné šťastie. 

 Balkón odkiaľ vyhlásil Fidel víťazstvo revolúcie 

Balkón odkiaľ vyhlásil Fidel víťazstvo revolúcie 

Zo Santiaga sa presúvame na najvýchodnejšiu zastávku a k jednému z najúžasnejších zážitkov výletu - mesto Baracoa a výstup na stolovú horu El Yunque. Po ceste sa zastavujeme u miestného farmára ktorý nám doma za 1 EUR prichystá all you can eat čerstvé ovocie, kokosové koláčiky a čerstvo namletú kávu. Tento krát bez cukru kedže sme pekne poprosili. Čím viac na východ sme išli tým bolo viac okrem tepla a našich spotených tiel cítiť aj atmosféru revolúcie. Ľudia duch revolúcie na týchto miestach očividne ešte držia celkom pri živote čo bolo vidno hlavne na hojnom počte veľmi farebných revolučných graffiti. 

Výstup na El Yunque je niečo čo si budem pamätať navždy. Fyzicky to nebolo až tak náročné no v 30 stupňovom teple a blate je to tak či onak trochu zaberák. V tomto prípade je nutnosť prebrodiť rieku - my sme ju mali do pol pása - veľmi osviežujúca nutnosť. Zvyšok cesty je cez džungľu ktorá vonia zvláštne kakaovo sladko a kde sa červené blato lepí na tenisky a neskôr zisťujem, že ho mám úplne všade. "Sprcha" v rieke na ceste naspäť opäť príde vhod. Kedže som bola klasicky premotivovaná tak som vyliezla na horu prvá a neskôr zistila, že s dvoma knihami a pol kila banánov okrem osušky a oblečení v taške. To viete, keby som náhodou mala intelektuálne rozjímajúcu chvíľku na hore. No výhľad a pocit eufórie z výstupu sa nedá opísať. Joj a nesmiem zabudnúť na pána ovocníčkára! Na pol ceste hore/dole je veľmi fešný pán u ktorého si opäť za 1 EUR kúpite all you can eat ovocný bufet kde som ochutnala okrem veľmi kyslej zelenej mini uhorečky aj ten NAJLEPŠÍ grep aký som v živote jedla a to nemám grep vôbec rada. Slasť. 

Tento extenzívne intenzívny zápisok - ktorý je ale oveľa menej intenzívny ako výlet, verte mi - končíme Santa Clarou a Varaderom. V Santa Clare sa naše vedomosti o historií Kuby uzatvárajú keď navštevujeme pomník Che Guevaru a skúšame posledné vzorky rumu z ostrova ktoré sme ešte nevyskúšali. Počas celého výletu až do Varadera sme mali jeden a ten istý autobus ktorý sa niesol v duchu rozlievania momentálnej vzorky rumu ktorý bol k dispozícií do štamperlíkov aby nám cesta lepšie ubehla. Santero, Havana, Santiago de Cuba, Ritual, Santero, Ron Cubay, Mulata, Legendario. Pre mňa boli top Havana Anejo Especial a Santiago de Cuba tmavý. Nie nadarmo som si vyslúžila ku koncu výletu prezývku rumová muška. 

Na Varadere posledné dva dni oddychu ktoré ale nie sú veľmi oddychové z dôvodu all inclusive pobytu a ktoré by som kľudne vymenila za bádanie po ďalších nepoznaných mestách alebo hlbšie spoznávanie Havany. Napriek tomu si počas týchto dvoch posledných dní uvedomujem obrovskú mieru zážitkov ktoré sa nakopili a všetko to vstrebávam. Život na Kube je jednoduchý a komplikovaný zároveň - plný energie a hrdosti no zároveň vnútorného chaosu z toho ako sa vysporiadať s nezvratným nástupom západnej kultúry a tým pádom konzumu. Som zvedavá ako tam režim dopadne, ako sa vyvinie ale bez ohľadu na to som presvedčená o jednom - táto krajina je nádherná, plná nádherných ľudí z ktorých srší rytmus a energia. Určite sa sem ešte vrátim a som vďačná našim sprievodcom, obzvlášť Ivanovi ktorý mal náš autobus na starosti a mojim skvelým spoluzájazdníkom u ktorých som si našla nových kamarátov za všetko. Hasta luego Cuba. Čas sa vrátiť k vínu. 

Super Serious Wine Lover Manifesto

Super Serious Wine Lover Manifesto

Milan Nestarec - Víno z hroznov a ovela viac

Milan Nestarec - Víno z hroznov a ovela viac