Super Serious Wine Lover Manifesto

Super Serious Wine Lover Manifesto

Včera večer som po dlhšom čase na svoj Instagram publikovala fotku s pózou, ktorú už veľa ľudí považuje za môj 'signature move'. Signature move je veľmi jednoduchý - "pijem" víno z fľašky a pod fotkou je vždy popisok toho čo to je, aké sú pocity a prečo som sa rozhodla v danej chvíli koštovať to alebo ono. Úvodzovky sú v tomto prípade kľúčové, ale k tomu sa ešte dostanem. Tento signature move sa celkom tešil skromnej popularite odkedy som ho prvý krát publikovala pred x mesiacmi pretože to je netradičná, vtipná poloha pre mok, ktorý väčšina ľudí považuje buď za veľmi lacný alebo naopak za veľmi posh a nemajú k nemu otvorený vzťah. Vínu nerozumejú a je to predsa strašne strnulé celé. Víno a zábava? A za dobré peniaze? Nemysliteľné. 

Táto včerajšia fotka si po prvý krát vyslúžila negatívnu kritiku od odbornej vinárskej komunity s komentárom, že pitie vína z flaše je "totálna dehonestácia a neúcta k vínu a vinárovi". Aj keď rozumiem sentimentu a chápem odkiaľ pramení tento komentár mi vlastne nahral na smeč v tom prečo som si tento blog - oukej nazvime to tak, online denník je aj tak eufemizmus roka - založila. Nad témou víno a jeho popularizácia/konzumácia sa zamýšľam už roky a je to niečo, pre čo prechovávam obrovskú vášeň. Som preto šťastná, že mám podnet na to sa s vami podeliť o môj postoj k tejto téme a popritom vám ukázať, že aj cvičenie môže byť zábavné a nepotrebujete k tomu činky. (Asi jeden z dôvodov prečo nie som éterická bohyňa, nie je to veľmi efektívny spôsob cvičenia tbh) 

S vínom som začala chodiť - je to do dnešného dňa môj najtrvácnejší romantický vzťah - pred vyše 6 rokmi. Za túto dobu sa vystriedalo veľa mužov ale víno zostalo a stretla som sa s ním v naozaj všetkých možných formách. Náš vzťah stále posúvame ďalej.

Na začiatku to bolo o chodievaní von do bratislavských podnikov a pití toho čo bolo najlacnejšie a väčšinou naozaj nie najlepšie, ani za tú cenu. Popritom som sa prvý krát stretla aj so svetom "vyššieho" vína - naozaj kvalitných vín z celého sveta. Bordeaux, Burgundsko, Toskánsko, Amerika, Čile, Argentína atď. Bolo to vďaka mojim rodičom ktorých známi ich priviedli k vínu lebo však červené je zdravé. Tieto dva svety spolu mali toho málo spoločného a ja som chcela pochopiť v čom sa zakladajú ich rozdiely a o čo v tom víne vlastne ide. Začala som si preto kupovať rôzne publikácie, veľa čítať a veľa ochutnávať a tak začala moja škola vína. 

Život to následne zariadil tak, že som sériou náhod skončila ako F&B manažérka 5* butikového hotela Chateau Herálec v Čechách, kde som rok mala na starosti okrem iného skladbu celej vínnej karty, komunikáciu s dodávateľmi, starostlivosť o veľkú vínnu pivnicu, sklady atď. Prečo som sa tam dostala je príbeh rodinný a sem nepatrí, ale podstatné bolo, že tu som oveľa intenzívnejšie pričuchla ku svetu vína, lebo som v zásade nemala inú možnosť, pokiaľ sme chceli poskytovať dobrú službu našim zákazníkom. Hotel má do dnešného dňa jednu z najväčších zbierok Bordeaux vín v Čechách a na Slovensku, preto moja práca bola skôr o konfrontácií s tým naozaj vysokým segmentom vína a prepracovanou sommelierskou prácou spolu s našim personálom. 

Naučila som sa toho neskutočne veľa, ale vždy keď som si našla chvíľku ísť domov a von s mojimi kamarátmi, väčšinou rovesníkmi, začala som "trpieť" tým, že so mnou nikto nechce piť víno. Bola som šokovaná! Ako mohol niekto nechcieť piť víno? Taký nádherný mok ktorý je fascinujúci svojou históriou, regionálnymi špecifikami, kultúrou, spôsobmi výroby. Fascinujúci tým, že je súčasťou kultúry toľkých národov po svete a je to v zásade zakonzervovaný čas a živý organizmus vo fľaši? Z momentu, že pijete niečo čo splodila dokopy príroda a ľudské úsilie a často krát pred x mesiacmi až rokmi a vy máte možnosť to ochutnať mi dodnes behajú zimomriavky po rukách. Víno je proste úžasné a ušľachtilé. Prečo to teda nikto nechápal? A môže toto predsa tvrdiť niekto kto "pije" víno z flaše? 

Dôvody na toto odmietanie na ktoré som po znepokojenom skúmaní prišla boli v zásade dva - nevedomosť/neznalosť ľudí a zlý imidž vína. Veľa mladých (a nie len mladých) ľudí má veľmi jasnú predstavu o tom čo pre nich znamená víno a často krát to nemá proste pre nich zmysel. Je to príliš seriózne, vyzerám posh, je to drahé, keď chcem dobré tak to musí vlastne byť drahé, keď je to lacné tak je to shit, chutí mi iba sladké a suché si nikdy nedám, chutí mi iba suché a sladké si nikdy nedám, je to vec pre snobov, je príliš veľa odrôd, netuším kde začať, je to mätúce, kto sa v tom má vyznať atď atď. Mohla by som pokračovať do zajtra. 

Tak ako pri akejkoľvek téme su toto stereotypy ale ako to často býva, zaužívané. Veľmi rýchlo som pochopila, že keď som sa snažila hoci aj ako takým pútavým spôsobom vysvetľovať ľudom, že ale to vôbec tak nie je a poďme si teraz dať nezáväznú prednášku o základných odrodách a vinárskych regiónoch sveta atď. nikoho to nezaujímalo ba priam ich to nudilo. Až keď som si začala robiť srandu sama zo seba a z vína, sa ľudia začali chytať, lebo to odňalo to rúško serióznosti a neprístupnosti k tejto téme. Kamoši ma začali počúvať a dokonca boli ochotní prísť na ochutnávky ktoré som viedla! A piť so mnou víno, hoci aj za 12 EUR za flašku! Bolo to tým, že to bolo odprezentované nezáväzne a zábavným spôsobom. Vtedy som pochopila, že asi tudy vede cesta a bolo to pre mňa úplne prirodzené - som za každú debilinu. 

Postupne som začala stretávať viac a viac ľudí z vinárskej komunity ktorí to cítili rovnako, obzvlášť v zahraničí. Keď som si robila svoj Level 3 na Wine Spirit Educational Trust, niečo ako svetová univerzita vína, bolo tam pár "puritánov" čo keď sa človek čo i len raz zasmial, tak na vás hneď zazerali ale našla som si tam veľa kamarátov, s ktorými sa stretávam do dnes, ktorí tam boli, pretože víno proste milovali. Brali ho veľmi vážne (kurz nie je žiadna sranda) tak ako ja, no zároveň nie príliš vážne. Boli to ľudia ktorých víno živí, vedia o ňom naozaj veľa a sú profíci no majú k nemu zdravý, láskyplný vzťah. A tak by to podľa mňa malo byť - keď sa človek na vec nevie pozrieť s nadhľadom a nájsť cestu ako sprístupniť tému na ktorej mu záleží väčšej skupinke ľudí, tak bude skôr trpieť ako z toho ťažiť. 

Poznám málo ľudí ktorí víno naozaj milujú, uctievajú ho a snažia sa v ňom stále vzdelávať. Ale spoznávam ich stále viac a viac a ak tento blog bude podnetom čo i len pre jednu osobu, aby k vínu pričuchla, bude to pre mňa úspech. To, že sa popri tom zabavím a budem robiť niečo čo milujem - písať a piť víno - je bonus. 

Na záver teda iba dodám toľko: 

  1. Nie, nepijem naozaj na tých fotkách víno z flaše. Po prvé je to dosť nepraktické, človek sa oveľa rýchlejšie opije, čo nie je mojim cieľom a zistí o tom víne málo. Áno, je to iba na fotku a nehanbím sa za to. Ináč väčšinou pijem samozrejme z krištáľových kalichov. 
  2. Nie, nie je to môj signature move. Určite ľudia pili a "pili" z flaše aj predtým a budú aj po mne ale spopularizovala to americká žurnalistka Marissa A. Ross keď nazvala spôsob koštovania vína "The Ross Test". Je mojím obrovským vzorom a bohyňa vína. Keď mi raz napísala na Instagrame tri dni som nespala od vzrušenia. 
  3. Áno, určite existujú iné spôsoby ako spopularizovať a priblížiť víno druhým. Možno aj efektívnejšie. Byť ale smiešna tak, že sa ľudia nesmejú so mnou ale na mne je spôsob ktorý mne najviac vyhovuje a nehodlám sa ho vzdať. Keď sa vám to nepáči určite si nájdete vlastný spôsob a iné inšpirácie. Kvalitné a dobré víno si veľmi rada dám a okoštujem aj keď so mnou nebudete súhlasiť. 
  4. Áno, nemám frajera. Hláste sa prosím v komentároch. 

Dovínenia priateľia, mám vás všetkých ráda a budem sa tešiť, ak si spolu niekedy sadneme na pohár dobrého Rieslingu napríklad. 

Weekend Wine Update - PRAGUE

Weekend Wine Update - PRAGUE

Vas Bien, Cuba

Vas Bien, Cuba